Skôr než navštívite náš organový festival odporúčame Vám prejsť sa Kremnicou a jej okolím.

   Objavovte a poznávajte históriu mesta, nazývaného tiež zlatým mestom, ktorého dukáty napĺňali truhlice a dávali moc "trónom" mnohých panovníkov Európy. Kremnica je mesto, v ktorom história dýcha zo všetkých ulíc, domov a kostolov. Každý z nich svojou vlastnou rečou vypovedá o dobe svojho vzniku čím vytvára ucelenú mozaiku nevšednej histórie mesta. Z hradného návršia sa otvára neobvyklá panoráma mesta s okolitými dedinkami a nádherným pohorím. Kremnica je jedným z mála miest na Slovensku, ktoré nieje citeľne zaťažené hlukom, smogom a obťažujúcou dopravou. Na každom kroku na Vás útočí čistý vzduch, dobová architektúra a kľud spletitých stredovekých uličiek. V centre mesta určite nájdete "svoj" kút a miesto na oddych, kde bez narúšania davom ľudí a množstvom prechádzajúcich áut môžete kľudne pri káve, alebo dobrom víne zabaviť s priateľmi, alebo priateľkou.

   Ku vzniku mesta Kremnica sa traduje povesť, ktorá hovorí, že prechádzajúci lovec od Šášova do hôr, na mieste, kde neskôr vznikla osada Cremnychbana, zastrelil na úbočí vrchu Volle Henne jarabicu. V jej hrvoli našiel zrnká zlata. Postupujúc proti prúdu potoka do hôr objavil ložisko rúd s obsahom zlata a striebra. Dá sa predpokladať, že objavenie zlata v Kremnických vrchoch súviselo s výskytom zlatiniek v Dunaji, Hrone či Rudnici. Ryžovanie na vodných tokoch bolo v minulosti dosť rozšírené.

   Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba .Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí a podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes a je tak raritou medzi európskymi mincovňami. Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v Zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok ,,zlatá“ Kremnica. Popri baníctve a mincovníctve zohrali dôležitú úlohu v dejinách Kremnice aj remeslá a obchod. Remeselníci sa postupne združovali do cechov, ktorých úlohou bolo hájiť ich záujmy a kontrolovať výrobu. Podieľali sa aj na obrane mesta. K cechovým atribútom patrili cechová truhlica, štatúty, pečatidlo, pokál, zvolávacia tabuľka, zástava a vývesný štít. V Kremnici existovali potravinárske, odevné, textilné, kožu, drevo, hlinu, sklo, vosk a kov spracujúce, stavebné ako i ďalšie špecializované remeslá – holičstvo, lekárnictvo, výroba organov, kníhviazačstvo, záhradníctvo. Výnimočné postavenie mali zlatníci, ktorí požívali medzi remeselníkmi veľkú vážnosť a požívali aj mnohé výsady napr. oslobodenie od mimoriadnych poplatkov, slobodný dovoz piva, vína a potravín do minciarskych domov. Zlatníci sa uplatňovali spoločne s rytcami v kremnickej mincovni. Z tvorby mincí sa vyvinulo slávne kremnické medailérstvo. Neskôr bola cechová sústava nahradená systémom živností.