Festival Kremnický hradný organ

V prípade, že pred začiatkom festivalového podujatia máte ešte chvíľu času, odporúčame Vám krátku prehliadku mesta. Popísaná prehliadka môže trvať 60 minút, no pre detailnejšie oboznámenie sa s pamiatkami mesta bude treba viac času. Najvýznamnejšie pamiatky bývalého „zlatého“ banského mesta spoznáte formou pešieho okruhu:

Prehliadka historického jadra mesta začína pri Dolnej bráne (Námestie SNP). Predsunutou vežou (1530), priestorom barbakanu a vlastnou bránou prechádzame na

Štefánikovo námestie.

Na jednom z domov vľavo si treba všimnúť výnimočne stvárnený neskorogotický portál tvaru oslieho oblúku s oknom, svedčiaci o náročnej architektonickej výzdobe kremnických stredovekých domov. Panoráme námestia od juhu dominuje Mestský hrad s kostolom sv. Kataríny. V priestore námestia sa vyníma Morový stĺp (Stĺp najsv. Trojice), postavený v rokoch 1765–1772 na mieste staršieho z r. 1710. Venovaný je pamiatke obetí moru, ale aj účinnej reprezentácii kremnického meštianstva. Autormi realizácie podľa grafického návrhu od mestského maliara Štefana Voltseya sú Dionýz Staneti, Martin Vögerle (z Brucku an der Leitha) a Teodor Mayer. Vzorom pre Kremnicu bol nesporne Morový stĺp na ulici Graben v cisárskej Viedni (1680–1694). Medzi významné objekty námestia patrí františkánsky kláštor s kostolom (vysvätený 1715), vedľa ktorého je Loretánska kaplnka (1758).

Kremnická mincovňa je situovaná na severnej strane námestia. Pracuje nepretržite od roku 1329, nedávno bola zapísaná do zoznamu Európskeho dedičstva (obdoba Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva; vstupy v Ne: 9:00,10:00,11:00).

V objekte na protiľahlej strane námestia sa nachádza Múzeum mincí a medailí s numizmaticko-historickou expozíciou (Ut – Ne: 08:30 – 17:30).

Objekty hornej časti námestia sú pôvodne stredoveké meštianske domy, v strede zástavby sa nachádza mestská radnica (tu zriadená r. 1738). V susednom dome vľavo býval v rokoch 1869 – 1881 hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, ktorý tu pôsobil ako mestský kapelník. Z vyššej polohy sa otvára iný malebný pohľad na námestie, horizont tvorí zalesnený vrch Kalvárie.

Prehliadka pokračuje uličkou pri radnici (Kollárova ul.), ktorá vedie popri meštianskych domoch z 15. storočia. Reštaurovali ich do relatívne autentickej podoby v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Vľavo cez Zámocké námestie možno prísť k Severnej bráne Mestského hradu. V priamom smere ulica pokračuje ako jedna z „terasových“ uličiek východnej „vonkajšej štvrte“ v úbočiach nad mestom, pôvodne so zástavbou pre banícke obyvateľstvo.

Trasa pokračuje vpravo a schodiskom schádza do údolia na Angyalovu ulicu. Táto cesta cez Bystrickú (Partizánsku) dolinu vedie do známeho strediska letných a zimných športov na Skalke.

Prehliadka pokračuje smerom do centra po Križkovej ulici, popri klasicisticky monumentálnej stavbe kostola evanjelickej cirkvi (1824–1826). Prechádza sa okolo kina Partizán a veľkých novoklasicistických objektov býv. dievčenskej meštianskej školy (1885, dnes ZŠ Pavla Križku), útulne sv. Jozefa (nárožný objekt so Zechentnerovou ul., dnes Mestské kultúrne stredisko) a nižšie objektu býv. gymnázia (1874, dnes Škola úžitkového výtvarníctva). Pri nákupnom stredisku sa prejde na Dolnú ulicu, ktorou prechádzala hlavná trasa na Pohronie (Šášovské Podhradie), teraz pešia zóna. Smerom vľavo možno odbočiť k býv. špitálu s kostolom, založenému v druhej polovici 14. storočia, a teda vypovedajúcemu o územnom rozsahu zástavby stredovekého banského mesta. Veža kostola pochádza z rokov 1712–1713. Dolná ulica so zachovanými meštianskymi domami „južnej štvrte“ privedie späť k východisku na námestí pri Dolnej bráne.

Ak máte záujem len o informatívnu prehliadku, stačí si vytlačiť tento popis. Ak vás však zaujíma erudovaný pohľad na históriu mesta Kremnica, odporúčame tieto publikácie:

Ladislav Šášky, Kremnica, Bratislava 1968

Štefan Oriško, Kremnica. Pamiatková rezervácia. Bratislava 1984

Barbara Balážová, „Stĺp Najsvätejšej Trojice v Kremnici (1765 – 1772). Jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách,“ In: Ars, 35, 2002, č. 1, s. 135-184

http://www.dejum.sav.sk/?language=sk&section=magazine&id=19&textId=149&sub=study